Ľahky a ťažky hriech

Vnímanie hriechu je závislé v kontexte etického alebo morálneho smeru či kokrétnej viery a vyznania. Nie všetky náboženstvá majú detailne rozpracovanú teológiu hriechu, preto sa budeme venovať rozdeleniu a definícii hriechu z pohľadu kresťanstva a katolíckej cirkvi.

V rámci katolíckej teológie rozdeľujeme hriechy na 2 základné skupiny:

Ľahký hriech

Predstavuje akoby "malé" pochybenie, inými slovami porušenie etického alebo morálneho či cirkevného nariadenia, ktoré nemá charakter zásadného významu, alebo pokiaľ realizácia závažného hriechu nesplnila niektorú z doplňujúcich podmienok (napr. skutok nebol vykonaný slobodne a pod.).

Ľahký hriech nás neodlučuje od Božej milosti, a morálna zodpovednosť z pohľadu obnovenia milosti sa stráca jeho oľutovaním, čiže nie je potrebná napr. spoveď a pod.

Ťažký hriech

Predstavuje závažné porušenie etického, morálneho alebo cirkevného nariadenia, ktorého vykonaním sa odlučujeme od Božej milosti a prítomnosti, a v istej rovine sa táto strata Božej prítomnosti prenáša aj do večného života.

Pre naplnenie podmienky vykonania ťažkého hriechu je potrebné, aby pri jeho realizácii boli súčasne splnené všetky nasledovné podmienky:

• musí ísť o zásadnú vec (napr. Desatoro a pod.)
• jeho vykonanie musí byť vedomé, t.j. musíme vedieť, že vykonanie daného skutku je ťažkým hriechom (mnoho ľudí si nesprávn vysvetľuje pojem "vedome" ako "vykonanie pri vedomí, v bdelom stave")
• jeho vykonanie musí byť slobodné, t.j. vykonáme ho bez objektívneho (vonkajšieho) alebo subjektívneho (vnútorného) nátlaku či donútenia
• jeho vykonanie musí byť dobrovoľné, resp. asi lepšie znenie je "zlovoľné", tzn. že naším cieľom je vykonanie zla, zlého skutku