Desatoro

Desatoro, alebo tiež Desať Božích nariadení, predstavuje akoby základný manuál, ktorý dostali Židia v Starom Zákone na cestu svojím každodenným životom.

Zo židovského náboženstva prebralo Desatoro aj kresťanstvo, a to na priamy pokyn Ježiša Krista, ktorý predstavil Desatoro ako jeden z hlavných myšlienkových pilierov pre svojich učeníkov a nasledovníkov.

Desatoro ako problém

V súčasnosti je Desatoro mnohokrát nesprávne chápané ako súhrn cirkevných príkazov a nariadení, ktorých cieľom je zväzovať človeka a obmedzovať jeho slobodné konanie. Vďaka nesprávnej interpretácií jednotlivých sekcií a skreslenému pohľadu na Desatoro je tak pochopiteľné, že mnoho ľudí má tendenciu vnímať tento pôvodný "návod na život" ako problém.

Rozdelenie Desatora

10 prikázaní (budeme používať tento tradičný pojem) je myšlienkovo rozdelených na 2 základné časti - prvé tri prikázania opisujú vzťah medzi človekom a Bohom, ostatné prikázania (t.j. 4.-10.) opisujú vzťah človeka k sebe samému a k ostatným ľuďom.

Ako bolo Desatoro dané

Židia počas svojho putovania na púšti dostali prostredníctvom svojho vodcu Mojžiša dve tabule s 10 prikázaniami, ktoré Mojžišovi zjavil Boh. Tento opis je zaznamenaný najmä v starozákonných knihách Exodus a Deuteronómium, ktoré spadajú do sekcie tzv. vieroučných kníh (TÓRA).

Podobnosť Desatora s inými náboženstvami

Samozrejme, otázka zjavenia Desatora nemusí byť braná doslovne podľa opisu. Ide možno skôr o akýsi univerzálny návod pre zabezpečenie šťastného a vyrovnaného života. Veď podobné ustanovenia predstavuje napr. známy Chamurapiho zákonník, ktorého podobnosť s Desatorom ale aj ostatnými zákonmi židovského náboženstva je veľmi výrazná. Taktiež ustanovenia a odporúčania Buddhu či iných predstaviteľov východnej filozofie sa nesú v podobnom duchu.