Náboženstvo

Náboženstvo (viera v nadprirodzenú, transcendentnú bytosť) je prítomné v ľudskej civilizácii a kultúre už od samých počiatkov, v rôznych podobách a vyznaniach.

Je zaujímavé, že vďaka posledným výskumom sa ukazuje, že vývoj náboženstva smeroval od pôvodne monoteistickej viery (len v jedno božstvo) po neskorší polyteizmus (viera vo viacero božstiev).

Spoločné prvky

Dejiny náboženstva vieme sledovať v rôznych kultúrach a civilizáciách (Egypt, Mezopotámia, Grécko, Rím, Židia, Slovania, východné náboženské smery, ...), pričom je zaujímavé, že u každého vyznania vieme nájsť niekoľko spoločných znakov:

• božstvo je zodpovedné na vznik sveta a života
• boh je nadprirodzená a ľuďmi úplne nepoznateľná bytosť
• boh sa v istom momente zjavuje ľuďom
• bohu (božstvu) sa prejavuje úcta pomocou kultu (vzývanie, modlitby, rituály, ...)
• náboženstvo formuluje etické princípy
• učenie je zachytené v posvätnom spise
• prostredníkmi medzi božstvom a ľudmi sú kňazi a kňažky
• existuje posmrtný život

Čo to znamená?

Na základe týchto zhodných znakov sa dá predpokladať, že kdesi v podvedomí človeka existuje akási spoločná predstava o bohu (božstvu), ktorá napriek formálnym odlišnostiam vykazuje zhody v hlavných atribútoch. Tento fenomén sa nazýva "kolektívne povedomie o bohu" a je vlastné v zásade každej časovej aj geografickej etape ľudstva. 

Ktoré je pravé

Táto otázka, ktorá sprevádza každé náboženstvo, má v podstate veľmi jednoduchú odpoveď: "Naše, a žiadne iné!" :-)

Inými slovami, každé vyznanie si prísne stráži svoju jedinečnosť a výlučnosť, niekedy tež nazývanú pravosť (ortodoxia). Je to pochopiteľné, pretože v prípade uznania platnosti iného náboženstvo by dané vyznanie vlastne popieralo svoj význam. Taktiež tým, že viera je vo väčšine prípadov priamo prepojená s konkrétnou kultúrou a civilizáciou, je ochrana náboženstva aj ochranou vlastných hodnôt a tradícií.

Ak by sme však predsa chceli aspoň trochu definvať, ktoré vlastnosti sú v zhode s hlavným všeobecným významom viery, dalo by sa povedať, že nasledovné princípy môžu byť kľúčové:

• možnosť slobodného vstupu a výstupu z náboženstva a komunity
• tolerancia voči ľuďom iného vyznania
• jasne definovaný pojem boha (božstva)
• učenie zachytené v relevantnom spise
• vlastný kult uctievania (rituály, modlitby, ...)
• prítomnosť kňazskej komunity
• súlad s prirodzeným etickým poriadkom
• rovnoprávnosť medzi pohlaviami

Osobné rozhodnutie

Rozhodnutie pre konkrétnu vieru alebo vyznanie (vrátane ateizmu, t.j. popieranie existencie nadprirodzenej bytosti) je slobodným rozhodnutím človeka, ktoré by malo byť ostatnými ľuďmi bezvýhradne rešpektované. Dôstojnosť ku každému vyznaniu je prejavom osobnej zrelosti a vyspelosti tak človeka ako aj celej geosociálnej komunity.