Štruktúra katolíckej Cirkvi

Štruktúra katolíckej Cirkvi je často zmieňovaná, možno aj preto, že v období posledných pár rokov sa jej venujú vo zvýšenej miere aj médiá či umenie (knihy, filmy a pod.).

Preto sa pozrime jasne na hierarchické (t.j. stupňovité) členenie tejto cirkvi.

Rovnoprávnosť

Katolícka Cirkev verí, že z pohľadu spásy a večného života neexistuje žiaden rozdiel medzi "bežnými" veriacimi a zasvätenými veriacimi (kňazský alebo rehoľný stav). Podľa tradičného učenia Ježiš Kristus obetoval svoj život v absolútne rovnakej miere pre každého človeka, a to nielen veriaceho, ale aj neveriaceho. Hierarchické stupne majú preto v Cirkvi skôr iba funkčný resp. organizačný význam.

Diakon

Je prvým stupňom zasvätenia. Na Slovensku sa väčšinou diakonmi stávajú absolventi predposledného ročníka kňazského štúdia. Diakon nie je kňazom v pravom slova zmysle, avšak má právomoc vykonávať niektoré úkony:

• čítať Evanjelium pri bohoslužbe
• mať homíliu (kázeň, príhovor veriacim po prečítaní Evanjeliovej state)
• rozdávať Eucharistiu (sv. prijímanie)
• krstiť
• sobášiť
• pochovávať

Diakon nie je oprávnený:

• celebrovať sv. omšu
• spovedať
• udeľovať pomazanie chorým
• udeľovať sviatosť birmovania

Okrem prechodného diakonátu (ako príprava na udelenie sviatosti kňazstva) pozná katolícka Cirkvev aj štatút tzv. trvalého diakona. Ním sa môže stať napr. aj ženatý muž - avšak iba so súhlasom jeho manželky :) (viď platný kódex kánonického práva).

Kňaz

Predstavuje druhý stupeň zasvätenia. Kňazmi sa stanú diakoni po skončení teologického štúdia (na Slovensku trvá spravidla 6 rokov a končí sa štátnou skúškou a priznaním akademického titulu Mgr.). Nevyhnutnou podmienkou udelenia kňazstva je slávnostné prijatie sľubu poslušnosti Cirkvi a sľubu čistoty (záväzok celibátu, t.j. nemožnosť uzavrieť manželstvo).

Kňaz môže vykonávať nasledovné úkony:

• celebrovať celú sv. omšu
• krstiť
• spovedať
• sobášiť
• udeľovať pomazanie chorým
• pochovávať

Kňaz nie je oprávnený:

• vysvätiť iného kňaza
• udeľovať sviatosť birmovania (iba v prípade špeciálneho poverenia od biskupa)

Niekedy sa v praxi stretávame s rozdelením na kaplána a farára, prípadne dekana. Tu treba povedať že vo všetkých prípadoch ide o rovnakú kňazskú vysviacku, rozdiel je iba v pracovnej náplni - farár je spravidla starší kňaz, ktorý spravuje pridelenú farnosť a má za ňu právnu zodpovednosť. Kaplán je pomocník farára, väčšinou bez právnej zodpovednosti (ide najmä o začínajúcich kňazov). Dekan má na starosti správu viacerých farností. Avšak z pohľadu kňazských právomocí ide o rovnakú úroveň vysviacky.

Biskup

Tretí, tzv. plný stupeň vysviacky, predstavuje úplnú kňazskú moc, vrátane:

• moci udelenia kňazskej vysviacky
• moci udelenia biskupskej vysviacky (spravidla sú potrební 3 biskupi)
• moci udelenia sviatosti birmovania
• moci prijímania záväzných nariadení v rámci zverenej diecézy (diecéza = skupina pridelených farností, spravidla väčšieho počtu)

Biskupský úrad je priamym pokračovaním apoštolského úradu, ktorý zveril Ježiš svojim učeníkom (12 apoštolom). 

Arcibiskup

Nejde o ďalší stupeň vysviacky, ale iba o pridelenie pracovného úradu - arcibiskup stojí spravidla na čele veľkej diecézy, spolu s tzv. pomocnými biskupmi - ide samozrejme o plnohodnotne vysvätených biskupov.

Kardinál

Ani v prípade kardinála nejde o doplnkovú vysviacku, ale opäť iba o pridelenie úradu. Kardináli sú najbližší spolupracovníci pápeža a sú hlavnými reprezentantmi tzv. Učiteľského a Pastierskeho Úradu Cirkvi (Magistérium). Prijímajú (spolu s pápežom ako hlavou Cirkvi) vieroučné ustanovenia, starajú sa o rozvoj Cirkvi, dodržiavanie učenia, pomoc jednotlivým krajinám a pod. Z kardinálov sa spravidla volí pápež, hoci cirkevné právo pozná aj možnosť voľby pápeža nielen z radov kardinálov.

Pápež

Úrad pápeža predstavuje najvyšší cirkevný úrad. Pápež je pastierom a kňazom celej Cirkvi a je priamym nástupcom apoštola sv. Petra, ktorý bol Ježišom Kristom ustanovený za skalu Cirkvi (pevný základ). Pápež je volený spravidla z radov kardinálov, na doživotné obdobie. Voľba pápeža (pozor, nie vysviacka) je neodvolateľná, iba v prípade zrieknutia sa úradu samotným pápežom.

Medzi hlavné úlohy pápeža patrí najmä:

• starostlivosť o celú Cirkev
• rozvoj a vysvetľovanie cirkevného učenia podľa Sv. Písma a Posvätnej tradície
• rozvoj misijného a charitatívneho rozmeru Cirkvi
• ustanovanie kardinálov
• biskupské a kňazské vysviacky
• ustanovenie formálnych cirkevných nariadení
• ale taktiež "bežná" činnosť ako slúženie sv. omší, sobášenie, spovedanie, krstenie a pod.