Hriech
Hriechom vo všeobecnosti chápeme previnenie sa proti existujúcemu etickému alebo morálnemu zákonu či princípu.
V zmysle viery a náboženstva vnímame hriech ako vedomé a chcené porušenie Božieho plánu a Božích odporúčaní či nariadení, ktoré sú zakotvené vo vieroučnom spise (Biblia, najmä Nový Zákon a Desatoro), alebo v oficiálnom tradičnom učení Cirkvi.
Podstata hriechu
Asi hlavná charakteristika hriechu spočíva v slobodnom a vedomom rozhodnutí sa človeka, že chce vykonať niečo, čo nie je správne. Podstatou hriechu je teda úmysel a realizácia daného skutku. V biblickom poňatí spočíva hriech vo vzbure človeka proti Bohu, svojmu Stvoriteľovi. Človek sa chce vyrovnať Bohu a odmieta svoju závislosť na ňom.
Pôvod a vznik hriechu
Starý Zákon v knihe Genezis opisuje hriech ako prijatie pokušenia vyrovnať sa Bohu, ktoré prichádza z vonkajšieho zdroja - od Pokušiteľa, diabla. Zároveň Biblia opisuje proces alebo "mechaniku" hriechu:
- najprv prichádza pokušenie vo forme myšlienky od diabla
- človek (v tomto prípade Eva) sa myšlienkou postupne zaoberá, a hoci ju najprv odmieta, časom si pokušenie a daný skutok začína ospravedlňovať
- rozhoduje sa pre jeho vykonanie
- prináša pokušenie ďalšiemu človeku (Adamovi), aby nebola v danej situácii sama
- Adam toto pokušenie prijíma
- po realizácii si obaja uvedomujú svoju vinu, avšak zodpovednosť prenášajú na inú osobu (Adam na Evu, Eva na hada - Pokušiteľa)
Zároveň kniha Genezis v tomto opise stanovuje, aké atribúty musí skutok spĺňať, aby sa naozaj stal hriechom - t.j. stratou Božej prítomnosti:
- presné stanovenie, čo je hriechom (Boh ľuďom jasne hovorí, že z daného stromu nemajú jesť)
- poznanie, že daná vec je hriechom (ľudia počuli a chápali toto Božie ustanovenie)
- rozhodnutie sa a vykonanie daného skutku
súvisiace sekcie: