Spoveď
Spoveď alebo Sviatosť zmierenia je špecifický úkon (obrad) v katolíckej a pravoslávnej cirkvi, ktorým veriaci človek vyznáva svoje hriechy Bohu prostredníctvom cirkevného sprostredkovateľa, teda kňaza. Prijať toto vyznanie a udeliľ rozhrešenie môže iba právoplatne vysvätený kňaz, pričom je povinný zachovať absolútnu mlčanlivosť.
Pôvod a vývoj
Vyznanie hriechov formou stanoveného obradu má svoj pôvod a miesto takmer v každom náboženstve, avšak samozrejme vždy v inej podobe a rozsahu. Vyznávanie hriechov a prinášanie obety bolo prítomné napr. aj v židovskom náboženstve.
Do kresťanstva vniesol spoveď samotný Ježiš, ktorý dal svojim apoštolom moc rozväzovať a odpúšťať hriechy, a ktorý sám od začiatku svojho pôsobenia udeľoval odpustenie hriechov ako súčasť novej radostnej zvesti o Bohu a Jeho láske.
Podoba dnešnej spovede sa formovala počas prvých storočí kresťanstva, na začiatkoch poznáme okrem iného aj napr. verejné spovede, alebo tzv. jednorazové spovede, kedy mohol byť závažný hriech (napr. nevera, zrada a pod.) odpustení iba raz, pri jeho zopakovaní bol veriaci vylúčený zo spoločenstva Cirkvi (exkomunikovaný).
Význam
Spoveď, t.j. vyznanie a oľutovanie hriechov, je prejavom toho, že človek sa zamýšľa nad svojimi skutkami a hodnotí ich v kontexte svojej viery, Písma a vlastného svedomia. Úkonom vyznania a ľútosti sa veriaci vracia do Božej blízkosti a posilňuje svoje smerovanie k Bohu. Zároveň má spoveď aj psychologický efekt - a síce vyznanie, vyrozprávanie toho, čo nás ťaží, má okrem iného aj akýsi terapeutický účinok.
"Ak by ľudia chodili viac na spoveď, nemuseli by toľko chodiť na terapie."
(C.G.Jung, jeden zo zakladateľov psychoanalýzy, žiak S.Freuda)
Súvisiace témy: