Prečo sa spovedáme kňazovi?

Toto je jedna z najčastejších výhrad, ktoré majú ľudia voči spovedi. Častým argumentom je názor, že pokiaľ je Boh vševediaci a všeomhúci, tak na vyznanie a odpustenie hriechov mi stačí vnútorný rozhovor s Bohom, a nie rozhovor s cudzím človekom.

Cirkev ponechala sviatosť zmierenia vo forme osobného rozhovoru s kňazom najmä z nasledujúcich dôvodov:

• príklad Ježiša, ktorý počúval ľudí a odpúšťal im hriechy
• ustanovenie Ježiša o takejto úlohe apoštolom
• veriaci je súčasťou komunity, kde je kňaz prostredníkom k Bohu
• hriech jednotlivca sa dotýka aj ostatných ľudí, preto jeho vyznanie a oľutovanie má byť zrelizované cez iného človeka
• podpora veriaceho zo strany kňaza - formou vypočutia, poradenia, poskytnutia informácií alebo pomoci
• psychologický účinok - rozhovor s dobrým kňazom môže mať niekedy terapeutický účinok na veriaceho

Samozrejme, tu žiaľ treba povedať, že príklad a správanie niektorých kňazov je skôr odstrašením než pozvaním na opätovnú návštevu sviatosti zmierenia.

Kňaz počas spovede nemá právo:

• na veriaceho kričať, nadávať mu, vyhrázať sa mu, zastrašovať ho alebo ho zosmiešňovať
• pýtať na detailné podrobnosti vykonanie skutku alebo na osobné informácie (napr. na priebeh sexuálneho styku, na podrobné informácie o rodinnom alebo zdravotnom stave, na výšku príjmu, majetkové pomery a pod.)
• narušiť anonymitu spovede ak si to veriaci neželá

Kňaz má zároveň povinnosť zachovávať prísnu mlčanlivosť o celom priebehu spovede, o všetkých informáciach ktoré sa počas nej dozvedel, ako aj o totožnosti spovedajúceho sa.

Táto povinnosť ho zaväzuje aj v prípade, že je napr. predvolaný na súd ako svedok a pod. Porušením spovedného tajomstva, t.j. mlčania, je kňaz okamžite exkomunikovaný z Cirkvi, a to už samotným porušením tajomstva, bez potreby Cirkevného súdu.