2. prikázanie

Nevezmeš meno Pána, svojho Boha, nadarmo.

Pôvodný význam

Židia, v kontexte historického kontextu danej doby, mali tendenciu uskutočňovať rôzne prísahy na potvrdenie hodnovernosti svojich tvrdení. Časom to zašlo tak ďaleko, že sa Božie meno (Jahve, JHWH), ktoré bolo posvätné, stalo pečaťou vernosti aj v prípadoch rôznych klamstiev a pod. Preto 2. prikázanie varuje Židov pred neprimeraným používaním, resp. zneužívaním Božieho mena.

Nesprávne interpretácie

V súčasnosti nie je zriedkavosťou počuť katechétov alebo aj kňazov, ako napr. na prípravách na prvé sväté prijímanie či birmovku upozorňujú študentov, akého vážneho hriechu sa dopúšťajú, keď niekedy povedia popri reči to známe "jéžiš", "preboha", "ježišmária" a pod.

Treba povedať, že takáto interpretácia 2. prikázania môže viesť akurát buď k vzniku prehnanej úzkosti a obavy, alebo naopak k zanevreniu na meno Boha, keďže jeho vyslovenie je zrazu spájané s hriechom.

Správne pochopenie odkazu prikázania

Hlavným posolstvom aj v dnešných dobách je ten istý význam, ktorý malo prikázanie v časoch jeho začlenenia do Desatora - zjednodušene povedané, zakazuje krivú prísahu a používanie Božieho mena s cieľom nemorálneho účelu (napr. podvodné zbierky peňazí na charitatívne aktivity a pod.).