4. prikázanie

Cti svojho otca i svoju matku.

Pôvodný význam

Rodové a rodinné založenie židovského národa tvorilo jeho základný systém fungovania už od počiatkov. Prikázanie pripomínalo deťom (až do ich dospelosti) povinnosť vďaky a starostlivosti o svojich rodičov, vrátane preukazovania úcty, ktorá im patrí. Úloha rodiča sa chápala nielen v zmysle výchovy a materiálneho zabezpečenia detí, ale rodičovstvo ako také bolo vnímanie ako spolupartnerstvo s Bohom pri dare vzniku nového života.

Nesprávne interpretácie

Štvrté prikázanie môže niekedy nabrať rozmer absolútnej podriadenosti rodičom, a to aj v prípadoch, kedy preukazovanie poslušnosti je nielen nepotrebné, ale priam nemožné (prípady kedy rodičia navádzajú deti na zlé, ničia ich mravný alebo fyzický rozvoj a pod.).

Tu treba jasne povedať, že dieťa nemá povinnosť poslúchať rodičov bezvýhradne a je jeho právom uvažovať nad správnosťou požadaviek, ktoré naň rodičia kladú. 

Správne pochopenie odkazu prikázania

Deti v akomkoľvek (aj dospelom veku) by mali preukazovať svojim rodičom primeranú úctu, prameniacu najmä z faktu, že rodičia sú darcami ich vlastného života.

Morálny a prirodzený zákon vrátane svedomia človeka však má prednosť pred nariadeniami rodičov, a to najmä v prípade, že tieto sú v priamom rozpore s etikou a morálkou.